Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Tomáš Garrigue Masaryk (1918 - 1935)
21.03.2009 Celý región
Filozof, politik, štátnik, prvý prezident Československej republiky (ČSR) v rokoch 1918-1935. Tomáš Garrigue Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho otec, Slovák z Kopčian, pracujúci na cisárskych majetkoch moravského Slovácka sa oženil s Češkou a okrem Tomáša mali manželia ešte dvoch chlapcov.
Tomáš Masaryk vyštudoval klasickú filológiu, teda latinčinu a gréčtinu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu. Na študijnom pobyte v Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue, s ktorou sa v USA oženil a k svojmu priezvisku prijal aj prídomok Garrigue. Mali spolu 4 deti (Alicu, Herberta, Jana a Olgu).
V roku 1879 sa Masaryk habilitoval prácou Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti a na viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 prednášal na českej časti pražskej univerzity, kde mu udelili titul profesor, dejiny filozofie, základy psychológie, logiku, dejiny a základy sociológie.
Roky 1895-1898 sa Masaryk intenzívne venoval českým problémom. Formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. Predstavil sa ako politický mysliteľ, ktorého názory majú pevný morálny a náboženský základ.
V rokoch 1891-1893 a 1907-1914 bol poslancom rakúskeho ríšskeho snemu. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých národov v ňom.
V rokoch 1909-1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúska-Uhorska. Stal sa známym bojom proti rasovému a politickému bezpráviu. Trikrát navštívil Rusko a v diele Rusko a Európa vyjadril svoj názor na túto krajinu na prelome 19. a 20. storočia. Na začiatku I. svetovej vojny bo rusofilom, názor na Rusko po roku 1917 zmenil.
Po vypuknutí I. svetovej vojny sa rozhodol postaviť sa proti Rakúsko-Uhorsku, lebo videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži roku 1916 Národnú radu československú a Masaryk sa stal jej predsedom.
V roku 1918 prišiel do USA. Po tom, čo Francúzsko a Anglicko v podstate uznávali Československú národnú radu za československú vládu, neskoro v jeseni 1918 tak urobila aj vláda americká. Ešte predtým sa v máji 1918 podieľal na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov.
Masarykova činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, známej aj ako Vyhlásenie československej samostatnosti.
Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) v Prahe Tomáša Garrigue Masaryka (za jeho neprítomnosti) za prvého prezidenta ČSR. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy. Do prezidentského úradu ho zvolili znova aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Ako 1. prezident pôsobil do 14. decembra 1935, kedy zo zdravotných dôvodov abdikoval na svoju funkciu. Dňa 14. septembra 1937 zomrel.
Masaryk bol tvorcom novodobej teórie \"čechoslovakizmu\" a jednotného československého národa, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ. Okolo časopisu Hlas sústreďoval aj slovenskú vysokoškolskú mládež v Prahe, na ktorú mal najmä politicky veľký vplyv. Hlasisti napríklad kritizovali národniarov z Martina za ich pasivitu v prijímaní čechoslovakistickej teórie. Svojich čechoslovakistických predstáv sad držal celý život. Po vzniku republiky podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické snahy Slovákov a ich autonomistické snahy odmietal. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby.
Tomáš Masaryk vyštudoval klasickú filológiu, teda latinčinu a gréčtinu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu. Na študijnom pobyte v Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue, s ktorou sa v USA oženil a k svojmu priezvisku prijal aj prídomok Garrigue. Mali spolu 4 deti (Alicu, Herberta, Jana a Olgu).
V roku 1879 sa Masaryk habilitoval prácou Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti a na viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 prednášal na českej časti pražskej univerzity, kde mu udelili titul profesor, dejiny filozofie, základy psychológie, logiku, dejiny a základy sociológie.
Roky 1895-1898 sa Masaryk intenzívne venoval českým problémom. Formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. Predstavil sa ako politický mysliteľ, ktorého názory majú pevný morálny a náboženský základ.
V rokoch 1891-1893 a 1907-1914 bol poslancom rakúskeho ríšskeho snemu. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých národov v ňom.
V rokoch 1909-1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúska-Uhorska. Stal sa známym bojom proti rasovému a politickému bezpráviu. Trikrát navštívil Rusko a v diele Rusko a Európa vyjadril svoj názor na túto krajinu na prelome 19. a 20. storočia. Na začiatku I. svetovej vojny bo rusofilom, názor na Rusko po roku 1917 zmenil.
Po vypuknutí I. svetovej vojny sa rozhodol postaviť sa proti Rakúsko-Uhorsku, lebo videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži roku 1916 Národnú radu československú a Masaryk sa stal jej predsedom.
V roku 1918 prišiel do USA. Po tom, čo Francúzsko a Anglicko v podstate uznávali Československú národnú radu za československú vládu, neskoro v jeseni 1918 tak urobila aj vláda americká. Ešte predtým sa v máji 1918 podieľal na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v Spojených štátoch a stal sa jedným z jej signatárov.
Masarykova činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, známej aj ako Vyhlásenie československej samostatnosti.
Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) v Prahe Tomáša Garrigue Masaryka (za jeho neprítomnosti) za prvého prezidenta ČSR. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy. Do prezidentského úradu ho zvolili znova aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Ako 1. prezident pôsobil do 14. decembra 1935, kedy zo zdravotných dôvodov abdikoval na svoju funkciu. Dňa 14. septembra 1937 zomrel.
Masaryk bol tvorcom novodobej teórie \"čechoslovakizmu\" a jednotného československého národa, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ. Okolo časopisu Hlas sústreďoval aj slovenskú vysokoškolskú mládež v Prahe, na ktorú mal najmä politicky veľký vplyv. Hlasisti napríklad kritizovali národniarov z Martina za ich pasivitu v prijímaní čechoslovakistickej teórie. Svojich čechoslovakistických predstáv sad držal celý život. Po vzniku republiky podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické snahy Slovákov a ich autonomistické snahy odmietal. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby.
0
www.ZIVOTPO.sk
